Bez odpustenia nie je budúcnosť

Ako odpustiť

1. Pomenuj si, čo sa stalo

Nie je možné odpustiť niečo, čo si nepripustíme
alebo o čom si myslíme, že druhý mal právo
urobiť. Musíme jasne vedieť, že to, čo urobil,
bolo zlé a že máme právo prežívať bolesť a zradu.

2. Prijmi svoje emócie

Je normálne, že keď nám niekto ublíži, bolí nás to
alebo máme hnev, cítime sa byť smutní a podobne.
Je dôležité prijať svoje emócie. Nepredstieraj,
že neexistujú a nehnevaj sa na seba za to,
že ich cítiš. Preži ich, povedz si, že máš právo
ich cítiť. Chcú ti niečo povedať. Potom im
povedz, že si ich už počul a s tou vecou niečo
robíš (riešiš ju odpustením) a že už teda môžu
odísť.

3. Rozhodni sa odpustiť

To znamená, že sa rozhoduješ danú vec
už na druhého nevyťahovať a nepripomínať
to jemu ani sebe, jednoducho to necháš ísť.
Uvoľníš tak daného človeka pre spravodlivosť
a seba uvoľníš zo zajatia horkosti.
Toto rozhodnutie pomôže v prvom rade
tebe samému. Druhý človek ani nemusí
vedieť o tom, že si mu odpustil, ale ty pocítiš úľavu.

4. Vyjadri odpustenie slovami

Môžeš to povedať priamo danému človeku
alebo sám sebe (ak odpúšťaš sebe), ale tiež
to môžeš napísať na papier, povedať Bohu,
terapeutovi, psychológovi, kňazovi alebo
len tak nahlas – i keď si v miestnosti sám.
Keď niečo vyslovíme nahlas, je v tom sila.

5. Stoj si za svojím odpustením

Je normálne, že si na danú vec ešte spomenieme
a že sa k spomienkam pridajú aj emócie a možno
i chuť pomstiť sa. V takej chvíli si pripomeň,
že si tú vec už odpustil a že takto nechceš
myslieť ani konať. Pokojne vyslov odpustenie
znova – niekedy je potrebné vyjadriť ho opakovane,
pokiaľ bolesť a iné negatívne pocity neodídu.